O psom strachu

vystraseny-pes.jpg

Strach je normálnou reakciou mozgu na podnety, ktoré sú nepríjemné, nebezpečné alebo sa takými len môžu javiť. Strach zburcuje obranné mechanizmy organizmu, aby sa mu vyhol alebo mu čelil. Čiže je vlastne pozitívny, pretože zachraňuje a zabezpečuje prežitie organizmu.

Strach či úzkosť poznáme u seba, prežívame ich z najrôznejších dôvodov a poznáme ich aj u svojich miláčikov, našich psíkov. Niektoré ho zvládajú veľmi rýchlo, niektoré sa s ním pasujú intenzívnejšie a často zostávajú ich majitelia úplne bezradní, pretože nevedia ako reagovať a ako pomôcť.

Bežný strach vyvolaný nejakým podnetom zmizne zaniknutím podnetu či citlivým navykaním na takéto podnety si psík naň zvykne (vysávač, kosačka, lietadlá atď.), získa novú skúsenosť a strach sa zmenšuje alebo zanikne na daný podnet natrvalo.

U citlivejších jedincov môže strach prejsť do chorobnej formy, fóbie, kde je postupné navykanie na daný podnet nebezpečné tým, že sa strach prehlbuje a stav sa len zhoršuje. Dokonca môže prísť k tzv. generalizácii a psík sa začne báť aj veľmi podobných javov, napríklad ak sa bojí ohňostroja, postupne sa začne ľakať aj cvaknutia fotoaparátu či pera.

Ak sa bojí búrok, spúšťačom môžu byť po čase už aj vejúce záclony či silnejší vietor, ktorý búrke predchádza. Veľká úzkosť či fóbia môžu prerásť až do paniky, čo je tak silný záchvat strachu, že psík nie je schopný vnímať svoje okolie, majiteľa, ktorý sa ho snaží upokojiť, neprijíma potravu, celý sa trasie, rýchlo dýcha a z tlamy mu tečú vodopády slín.

Úporne sa snaží niekde schovať alebo utiecť. Mnohé psíky takto v panike utečú z domu, zo dvora, nedokážu sa vrátiť domov a reagujú agresívne.

Prečo sa práve môj psík bojí

Dôvody strachu či úzkosti môžu byť rôzne – od plemenných predispozícií, cez zdedenú psychickú nestabilitu (plachosť), nezvládnutú alebo chybnú socializáciu a výchovu až po nejakú traumatizujúcu skúsenosť a následne nesprávne reakcie majiteľa.

Strach môže spôsobovať aj psychické alebo fyzické ochorenie či pokročilý vek, ktorý oslabuje nielen fyzickú kondíciu psíka, ale aj jeho mentálne schopnosti. Vždy je najskôr potrebné preskúmať posledné uvedené okolnosti a poradiť sa s veterinárom, ktorému dôverujete, alebo konzultovať aj s viacerými. Existujú medikamentózne spôsoby, ktorými dokážete už utlmiť daný stav alebo postupne riešiť problém dlhodobejšie, napríklad homeopatikami.

Najlepším liekom je vždy prevencia

Najlepším liekom je vždy prevencia – čiže už pri zvažovaní kúpy šteniatka si starostlivo vybrať chovateľa, ktorý má na pamäti aj psychickú stabilitu a dodržanie povahových čŕt svojho chovu, nielen jeho intenzitu a vonkajší vzhľad jedincov. Takisto berte do úvahy spôsob odchovu šteniatok a ich následný  spôsob života u vás (ak chcete psíka do bytu, vyberajte chovateľov, ktorí odchovávajú šteniatka vo vnútri, ak chcete psíka na dvor, vyberajte u tých, ktorí chovajú psíky v exteriéri).

Tak nezažije šteniatko po príchode do nového domova ešte aj šok zo zmeny jeho doterajšieho života. Ak už šteniatko máte doma, ste zodpovedný za jeho následnú výchovu a privykanie na všetko nové, s čím sa šteniatko musí potýkať.

Čím viac ho naučíte v jeho prvých týždňoch, čím viac skúseností získa primeraným spôsobom, tým vyrovnanejší a sebaistejší psík z neho vyrastie. Privykajte ho na všetky ruchy a zvuky domácnosti prirodzeným spôsobom. Šteniatko je od prírody zvedavé, podporujte jeho zvedavosť a objavovanie nového a usmerňujte ho pri tom, čo môže a čo nie.

Vaša istota a trpezlivosť sú zárukou, že jeho zoznamovanie prebehne pokojným nestresujúcim spôsobom. Nájdite si šteňaciu škôlku (nie cvičák) a absolvujte ju pod vedením odborníka spolu s ostatnými šteňatami, všetko formou hry a zábavy.

Získate nový rozhľad a vymeníte si skúsenosti s ostatnými psíčkarmi. Odborník vám poradí, ako usmerňovať a vychovávať šteniatko aj doma, ako ho odmeňovať a chváliť, poprípade čomu sa venovať intenzívnejšie a ako.

A už je to tu – už vyvádza!

Ak už sa nachádzate v situácii, keď psík reaguje bojazlivo, niečo ho náhle vystraší, rýchlo obráťte jeho pozornosť na hru a zábavu, ponúknite mu hračku alebo mlsku, podľa toho, čo naň viac platí. Pri overených „strašidlách“ ho pútajte na seba hračkou alebo mlskou už skôr, ako sa „strašidlo“ objaví a on ho zbadá (smetiarske auto, popolnica, električka, korčuliar, bicyklista).

Od objektu strachu, ktorý stojí (obrovský kontajner), sa najskôr akoby mierne vzďaľujte alebo nepribližujte príliš, len vo veľkom oblúku. Ak už má nastať vystrašená reakcia, odíďte zo situácie ešte za pokojného stavu psíka, aby nezískal negatívnu skúsenosť.

Keď psík prejavuje zvedavosť k danému objektu, ale správa sa bojazlivo, nechajte rýchlosť spoznávania na neho, nenúťte ho nasilu, vy buďte pokojní a tvárte sa neutrálne, ako keby o nič nešlo, a nabudúce sa dostane až k predmetu sám, bez úzkostlivej reakcie. Nemusí to zvládnuť na prvý raz, nežiadajte ho o to a netrestajte za to, že to nezvládol. Pracujte na tom s ním. Bude vám veriť.

U nás nič nepomáha – mlsky, hračky, rozptyľovanie – skrátka nič!

Ak k úzkostlivej reakcii už prišlo a nepomáhajú hračky, jedlo ani vaša osoba, máte problém, ktorý musíte riešiť ako psychickú poruchu, najlepšie s odborníkom. Veterinárni lekári poznajú na odbúravanie strachu dve metódy, ktoré sa často používajú v spoločnej kombinácii:

  • kontrapodmieňovanie (vytvorenie novej podmienenej reakcie na to, čo vzbudzuje strach)
  • desenzibilizácia (znižovanie, resp. odstránenie citlivosti na to, čo vzbudzuje strach)

Znie to veľmi komplikovane, ale mnohí to poznáme z bežného života: stretávame sa s cudzími psíkmi a ten náš reaguje neprimerane, vrčí, krčí sa, šteká, vyráža do útoku – to sme moment nápravy už prepásli.

Ak vieme, že takto bude reagovať, tak ešte pred touto reakciou ponúkneme psíkovi, kým je v pokoji, hračku alebo mlsku a on následne zbadá cudzieho psíka. Postupne si vytvorí novú reakciu na prichádzajúce psíky – cudzie psíky, to je hračka alebo mlska, prichádzajúci korčuliar, to je mlska, hrkot rútiacej sa električky, to je mlska.

Ak reaguje neprimerane, pokračujte v pôvodnom smere a tvárte sa pokojne a neutrálne, napomeňte ho trhnutím vôdzky, nech vás nasleduje. Na vôdzke ho neťahajte, len trhnite a povoľte, ísť musí sám a dobrovoľne. Podľa potreby trhnutie zopakujte. Nemeňte smer vychádzky podľa jeho želania, podporili by ste jeho strach.

Pri znižovaní citlivosti na niečo začíname s daným javom na nízkej hladine, napríklad slabý zvuk ohňostroja z CD, ešte kým je psík v kľude a robí niečo, čo má rád. Cvičenie ukončíme odmenou. Intenzitu zvuku zvyšujeme len potiaľ, koľko psík znesie pri pokojnej reakcii a sústredení sa na zábavnú aktivitu.

Odmeníme ho za pokoj. Takto si psík zvykne aj na zvuky ohňostroja či búrky, ale treba rátať s tým, že doba nácviku môže byť rôzna, aj niekoľko týždňov alebo mesiacov, to závisí od hĺbky a veľkosti strachu. Nesmiete byť netrpezlivý, tu nič neuponáhľate.

Ak k úzkostnej reakcii príde aj po dlhotrvajúcom tréningu, musíte sa vrátiť úplne na začiatok. Pri tréningu používajte len pomôcky, ktoré nespôsobujú bolesť a neprehlbujú strach, inak spôsobia viac škody ako osohu. Ja medzi ne určite nerátam elektrické obojky, antištekače atď. Pomôcť môžu aj podporné medikamenty na určitú dobu a po dohode s veterinárom.

Strach zo zvukov

Majitelia psíkov sa najčastejšie stretávajú u svojich miláčikov so strachom zo zvukov. Je to jedna z najťažšie odbúrateľných fóbií – so strachom zo zvukov sa jedince rodia, dokážu ho zdediť po rodičoch, ale dá sa aj získať prostredníctvom jednorazového nepríjemného zážitku alebo dlhodobým vystavením psíka nepríjemnému zvuku.

Najbežnejší strach zo zvukov u psíkov je strach z búrky, strieľania, strach počas ohňostrojov, tradičným stresom je Silvester. Mnohí majitelia to riešia medikamentózne, sedatívami alebo homeopatikami, či bylinkami. Výber je dosť veľký. Je len na vás, pre aký spôsob sa rozhodnete.

Ak nechcete zvoliť lieky, ale najskôr skúsiť „prirodzenejšie“ odbúranie konkrétneho strachu, je dôležité zistiť príčinu, spúšťač a počas danej situácie psíka rozptyľovať inými preň atraktívnymi aktivitami s náramne „nabitými“ mlskami (kuracie mäsko, párky …).

Možnosť takejto odmeny je preňho veľmi zaujímavá, pokiaľ nie je v tak napätom stave až panike, že odmieta prijímať potravu. Nám sa pri našom nestabilnom psíkovi osvedčili práve povely a rozptýlenie.

Zistili sme, že rôzna streľba, hrmenie a podobné zvuky mu na vychádzke nevadia, takže náš Silvester vyzerá tak, že sme na dvoj-trojhodinovej vychádzke pred a po polnoci a užívame si kaskádu svetiel a zvukov na rozľahlých poliach.

Rozhodne treba psíka s akýmkoľvek strachom takémuto javu vystavovať, nie ho izolovať, a prekonávať pomaly a pomocou odmien každú situáciu. Musíte ho naučiť s týmto strachom žiť a musíte sa to naučiť aj vy.

Možno ho postupne odbúrate, možno len znížite jeho intenzitu na prijateľnú úroveň. To závisí na vás a na vašom prístupe k psíkovi. Trpezlivosť a pokoj z vašej strany sú nevyhnutnosťou.

Svetlana Lišková
www.stastnypes.sk

One Comment

  1. zuzana karáčová píše:

    hlavne nedeste psa vy pes všetko vníma inak

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *