Ako zastaviť štekanie na ľudí, v byte, na dvore, na zvonček, telefón či iné predmety

pekny-pes.jpg

Ak si položíme otázku, čo je to vlastne štekanie, napadnú nás rôzne odpovede typu: je to psia reč, spôsob ich komunikácie, akt stráženia, signál k útoku alebo agresii atď. Ak nás už ale náš psík neutíchajúcim štekaním v byte alebo na dvore vytočil, napadnú nás skôr takéto odpovede.

Je to dôvod môjho rozčúlenia a podráždenia. Vždy ma to privádza až k nepríčetnosti. Nikdy neviem, čo s tým mám urobiť. Vždy ma to zneistí a cítim sa trápne kvôli susedom (okoliu).

Je dôležité, si uvedomiť, že väčšina ľudí si nedokáže udržať pokoj a nadhľad, ich reakciou je podráždenie, rozčúlenie, hnev, neistota a k psíkovi sa začnú správať zlostne. Majú tendenciu ho začať trestať, čo je absolútne to najhoršie riešenie – z neznalosti. Ak dokážeme zostať pokojní, udržať si trpezlivosť a dopátrať sa príčiny štekania, sme na správnej ceste k tomu, aby sme ho dokázali riadiť, resp. úplne zastaviť.

Moja prvá dôležitá rada:

Udržte si zdravý rozum a naučte sa svojho psíka počúvať. Sledujte ho a zistite, prečo sa správa tak, ako sa správa. Až potom to dokážete ovplyvniť vo svoj prospech.

Najčastejšie rozoznávame tieto dôvody štekania:

  • Štekanie z očakávania
  • Štekanie ako varovanie
  • Štekanie na obranu/ochranu
  • Štekanie z nudy alebo frustrácie
  • Naučené štekanie
  • Štekanie zo strachu a neistoty
  • Štekanie podmienené plemenom

Štekanie z očakávania

Štekanie z očakávania (pri príchode domov, pri príchode návštevy, odchode na vychádzku, pri stretávaní s inými psami, v aute). Dobre to poznáme, keď prichádzame domov a psík celý rozrušený a nadšený naším príchodom šteká neuveriteľne hysterickým spôsobom, pritom skáče, lieta a vrtí sa okolo vlastnej osi.

Alebo sa chystáme na vychádzku a on štekaním vo vysokom tóne, s kratučkými prestávkami, dáva najavo radosť a vzrušenie z očakávanej zábavy, takisto po zazvonení zvončeka, keď prichádza návšteva, či na vychádzke pri pohľade na iné psy šteká od vzrušenia z očakávaného kontaktu.

Je skrátka v strese, takže trest a krik (hnev, podráždenosť) z našej strany by bol najnevhodnejším riešením. Neúčinným riešením je aj samotné presmerovanie jeho pozornosti, pretože to má za následok spätnú reťazovú reakciu: zaštekať, posadiť sa, odmeniť, stále dokola.

Riešenie: vo všetkých situáciách zostaňte v pokoji, pretože to ho upokojí a v prípade príchodu domov mu zamestnajte papuľku – majte po ruke niečo na nosenie, noviny, hračku, výber je na vás – s plnou papuľkou sa nedá štekať. Ak ste pred vychádzkou, zostaňte v pokoji a nehybne stáť, to ho vyvedie z miery a celé očakávanie sústredí na vás.

Ak mu to trvá dlhšie, použite gesto s vystretou rukou smerom k nemu a otvorenou dlaňou, ako keby ste ho zastavovali, bez slov. Moje skúsenosti mi hovoria, že toto gesto chápu aj naväčší krikľúni, ktorých majiteľ aj niekoľko rokov nedokázal zastaviť a odnaučiť ich to. Pri štekaní na psy ho na psy musíte privykať, z väčšej vzdialenosti, sledovaním psov a odmeňovaním za pokojnú reakciu, psíka máte samozrejme na vôdzke.

Vytvárate tak novú asociáciu pri pohľade na iné psíky. Privykanie na psy neznamená, že sa s inými psami len hrá. Na vychádzke mu robíte program vy, učíte ho okolo nich pokojne prejsť aj bez kontaktu, usmerňujete ho na preskúmavanie okolia nosom a vizuálnym sledovaním prostredia bez aktivity, v pokoji.

Moja druhá veľmi dôležitá rada:

Pri štekaní psíka neodmeňujte. Odmenou je vaša pozornosť, pohľad do očí, dotknutie sa psíka, hovorenie na neho (krik, dávanie povelov). Žiadna pozornosť = žiadna odmena, takže toto štekanie z rozrušenia jednoducho ignorujte. Zastavte ho gestom alebo tichom.

Štekaním na znak varovania

Štekaním na znak varovania psík upozorňuje na niečo, čo sa blíži alebo čo nám hrozí. Nie je to hysterické vysoké štekanie, ale jedno krátke a ostré haf. Majiteľ tomu často nevenuje pozornosť, alebo psíka okríkne. Dlhodobým ignorovaním tohto štekania sa z neho môže vyvinúť hysterické štekanie.

Riešenie: dajte mu vedieť, že ste varovanie pochopili, on ho  ohlásil a vy preberáte zodpovednosť. Postavte sa medzi neho a objekt, pred ktorým varuje a použite gesto s otvorenou dlaňou. Je to efektívna technika, ktorú používajú aj psy – oddelia objekt nebezpečenstva od svojej svorky.

Na psíka sa nepozerajte ani na neho nehovorte, po pár sekundách to pochopí a uhne hlavou alebo úplne odíde v kľude. Kým si na to zvykne, buďte trpezlivý, chce to tréning. Na začiatku tréningu môžete byť otočení tvárou k psíkovi, neskôr už len stojíte medzi ním a objektom varovania, tvárou k objektu a s otvorenou dlaňou smerom ku psíkovi.

Štekanie na obranu, ochranu

Štekanie na obranu, ochranu môže byť prejavom strachu, slabého sebavedomia, neistoty, môže byť nervózne až panické, prerušované vrčaním a výpadom na zastrašenie. Najčastejšie ho ľudia považujú za agresiu (voči psom, ľuďom, predmetom), samozrejme nesprávne. Keďže sa psík bojí a nechápe danú situáciu, môže buď utiecť, alebo sa brániť.

Riešenie: upokojte ho svojou pokojnou reakciou a sebaistotou. Vytvorte svojím telom bariéru medzi psíkom a objektom strachu, zväčšite vzdialenosť k objektu alebo sa približujte k objektu strachu oblúkom. Približovanie bokom, v oblúku psíky veľmi dobre poznajú.

Je to slušný, nekonfrontačný spôsob dobrého chovania a správnej psej etikety. Môžete použiť aj gesto s otvorenou dlaňou na znak toho, že preberáte zodpovednosť. Zistite, čo na vášho psíka funguje.

Nestavajte ho do obranej pozície ani ho nenechajte ujsť zo situácie, ale vystavujte ho týmto situáciám, z dostatočnej vzdialenosti, kým si na ne nezvykne pokojne reagovať. Toto štekanie a správanie neignorujte!

Moja tretia veľmi dôležitá rada:

Nikdy nebuďte vy zdrojom strachu alebo dôvodom, prečo váš psík získa potrebu sa brániť.

Štekanie z frustrácie

Štekanie z frustrácie alebo od nudy či samoty je štekanie spôsobené dlhodobým stresom. Je to nekonečné a jednotvárne haf-haf-haf. Hovorí o tom, že psíkovi sa psychicky nedarí dobre, je obyčajne priviazaný na dvore, zavretý v koterci či výbehu alebo celé hodiny sám v byte.

Popri štekaní si vytvorí stereotypné pohyby (olizovanie, kúsanie chvosta, hrabanie, kúsanie predmetov), v dôsledku čoho sa začnú vytvárať hormóny pokoja a pomôžu mu prekonať beznádejnú situáciu. Podobne sa správajú aj napríklad kone a my ľudia tiež nie sme výnimkou (samozrejme každý druh vyvíja iné činnosti).

Trest ani tu nie je riešením. Do tej situácie psíka dostal majiteľ a on to musí aj vyriešiť.

Riešenie: ak musí byť sám doma (čo je väčšina psíkov) a nie je na to zvyknutý, vystavujte ho svojej neprítomnosti postupne, dajte mu interraktívne hračky, čas strávený s ním využívajte na tréningové aktivity, návyky disciplíny, návyk na oddychovanie a relax aj vo vašej prítomnosti a vystavujte ho najrôznejším situáciám, čím sa zvýši jeho sebavedomie a bude pokojnejší a vyrovnanejší.

Psík toho veľa nepotrebuje, počas dňa v pokojí prespí čas, čo ste v práci, ale ráno a večer sa mu venujte, stačí niekoľkokrát po 5 až 10 minút a bude spokojný.

Moja štvrtá veľmi dôležitá rada:

Ak neviete uspokojiť potreby svojho psíka, mali by ste porozmýšľať o tom, či vôbec môžete mať psíka.

Naučené štekanie

Naučené štekanie je štekanie, ktoré psíka napríklad ponechaného celý deň v záhrade či výbehu naučili ľudia. Keď budete takéhoto psíka chvíľku pozorovať, zistíte opakujúcu sa situáciu: psík zašteká, prestane, obzrie sa k oknu domu, zase šteká.

Šteká a hľadá odmenu (aj v podobe rozčúleného majiteľa, ktorý na neho zahučí z okna domu, aby prestal). Znovu zopakujem, aj zlostná reakcia je pre takéhoto psíka lepšia ako žiadna pozornosť. Takto štekať ho naučil sám majiteľ a takéto reakcie sú veľmi častné v najrôznejších situáciách: v aute, pri prechádzke, na dvore, pri stretnutí so známym.

Niekto mi bude oponovať, že jeho psík predsa len prestane štekať po takomto zlostnom upozornení. Áno, prestane, ale zo strachu pred majiteľom. A takto nahromadený strach sa po čase môže prejaviť na psíkovi fatálnym spôsobom, ktorý si majiteľ nikdy nespojí s tým, že spôsobil nahromadenie strachu a chronický stres u svojho psíka vlastnou nesprávnou reakciou.

Riešenie: keďže to majiteľ psíka naučil, môže ho to aj odnaučiť. Začnite s tréningom pochopenia otvorenej dlane, aby psík tomuto gestu rozumel, keď ho budete chcieť použiť. Toto gesto znamená ukončenie čohokoľvek, zábavy, tréningu, štekania, zastavenie v pohybe.

Natrénovať ho môžete jednoducho pri každodennej zábavke so psíkom. Vždy ju ukončite s vystretou rukou a otvorenou dlaňou, počkajte až sa psík zastaví a odíde od vás alebo si k vám pokojne ľahne.

Vtedy to gesto určite pochopil. A od tohto momentu vám bude gesto veľmi nápomocné pri zastavení akejkoľvek nežiaducej aktivity vášho psíka, ktorá vás otravuje: štekanie, kňučanie, žobranie, otravovanie návštevy, domŕzanie, keď sa s niekým na ulici rozprávate. Len gesto, bez slov a bez pohľadu do očí psíka. Nezabudnite, žiadna pozornosť.

Štekanie zo strachu

Štekanie zo strachu je náročnejšie zastaviť, pretože musíte odbúrať príčinu – strach. Štekanie je vysoké, podobné tomu od vzrušenia, ale jasne v ňom cítite strach. Je sprevádzané takisto pohybmi, no nie radostnými, ale nervóznym pobehovaním, pozeraním z okna či škrabaním na dvere a okusovaním predmetov alebo samého seba, či olizovaním.

Takéto štekanie opäť nemôžeme trestať a reagovať naň okrikovaním, pretože sa psík bude báť ešte viac. Dôvody strachu môžu byť rôzne, od samoty, cez strach zo zvukov, ľudí, predmetov, napadnutie inými psami, až po odopieranie voľného pohybu a zlosť. Intenzita strachu môže byť rôzna, od miernej až po paniku. Dôvodom strachu a ako ich odbúrať sa venujem v samostatnej kapitole na mojej stránke stastnypes.sk.

Riešenie: podľa možnosti nekonfrontujte psíka so situáciami, v ktorých sa bojí, no nie vždy sa to dá. Ak už sa bojí, mierny strach ignorujte s pokojom, dovoľte psíkovi priblížiť sa, vec si oňuchať, ak chce, nevyvíjajte na neho nátlak, dovoľte mu jeho vlastné tempo zoznamovania sa s pre neho náročnými situáciami.

Ak šteká, nezatvárajte ho do klietky, či samého do miestnosti, nestriekajte na neho vodu, neutešujte ho. Ak by ste takýmto spôsobom štekanie aj zastavili, zákonite sa strach prejaví iným nežiaducim správaním. Majte pochopenie pre to, že sa psík bojí. Aj my ľudia sa predsa bojíme a je to normálne. Radšej sa zamerajte na postupné odbúranie príčiny strachu.

Okrem štekania v týchto najčastejších situáciách poznáme aj štekanie podmienené plemenom psíka, kde sa štekanie cenilo (strážne a pastierske psy). Pred zaobstaraním psíka zvážte aj toto, ak ste typ človeka, ktorému štekanie prekáža. Nezabudnite, že štekanie je pre psy spôsobom komunikácie.

Moja piata veľmi dôležitá rada:

Ak už riešite odnaučenie štekania, vždy sa najskôr zamerajte na zistenie jeho dôvodu a charakteru a až potom sa rozhodnite pre metódu na jeho odstránenie alebo aspoň zníženie na únosnú úroveň.

Svetlana Lišková
www.stastnypes.sk

One Comment

  1. katarina2 píše:
    Je to normálné keď psík plače a zavýja keď počuje sirénu ambulantného alebo požiarneho vozidla? Máme to nechať tak alebo ho za to hanbiť že fuj prestaň? Viem že majú citlivé ušká susedine psíky vždy zavýjajú, môj len ticho počúva ale raz začal aj on, asi sa to od nich naučil ale ja som zakročila hneď že fuj a prestal, takže on to nerobí.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *