Vodítko

pes-voditko.jpg

Nevyhnutnou súčasťou výstroja psa je po obojku ďalší prvok a to vodítko. Jeho výber je tiež veľmi dôležitý. V prípade vodítka sa však zameriavame nie na pohodlie psa, ale najmä na funkčnosť a našu možnosť ovládať a usmerňovať psíka počas prechádzky či preprave v autobuse.

Samonavíjacie vodítko

Začnem od najmenších plemien – pre ne je možné použiť tzv. samonavíjacie vodítka. Nazývajú sa aj flexi vodítka. Ich veľkou výhodou je, že sa navíjajú do puzdra, majú niekoľko metrov a pes má viac – menej voľnosť. Hlavnou výhodou pre majiteľa je, že má psa pod kontrolu, kedykoľvek si ho môže pritiahnuť k sebe, či trhnúť vodítkom pri neželanej činnosti a pes pri tom nemusí byť príliš obmedzovaný. Je použiteľné aj pri nácviku privolania.

Tento typ vodítka je použiteľný aj na stredné, či veľké plemená, pretože sa vyrába v dvoch typoch – lanko a popruh. Popruh je silnejší, hrubší, ale často sa zasekáva. Lanko však môže veľký, silný pes pretrhnúť. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Ešte keď som mala pitbulla, mala som lankové flexi vodítko. Navoľno som ho nepúšťala, pretože ľudia sa ho báli. Bol to veľmi silný pes, ale ja som vedela vodítko dobre ovládať, mala som rôzne finty, aby sa mi nepretrhlo. Napríklad keď sa nekontrolovateľne chcel rozbehnúť, stačilo jemne zatiahnuť, pes sa spamätal a vodítko z toho vyšlo bez ujmy. Problém nastal, keď so psom šla von mama. Nevedela, ako pracovať s flexi vodítkom a tak, keďže chcela psa zastaviť, prudko ním trhla. Pes šiel do jednej strany, vodítko ťahala do opačnej. Výsledok je jasný – pretrhnuté vodítko, voľne pobehujúci pes a vyľakaná mama. Našťastie bol naučený na privolanie, nič strašné sa nestalo.

Pri samonavíjacích vodítkach spomeniem, že pre extra malé plemená sa vyrábajú aj s umelohmotným zapínaním, čo je pre psa výhodné, ale nepochopila som, prečo je otvor v puzdre tak malý, že nie je možné to uchopiť. Dospelý človek s priemernou rukou nemá šancu takéto vodítko použiť, aj keby mal akého malého psa. Otvor zodpovedá veľkosti ruky maximálne 7 – 8 ročného dieťaťa.

Na väčšie a silnejšie plemená psov odporúčam klasické vodítka, dostatočne hrubé v závislosti na plemene, veľkosti a temperamente psa. Vyrábajú sa z rôznych materiálov. Poznáme najmä nylonové, kožené, retiazkové a bavlnené. Výber je závislý na finančných možnostiach majiteľa, jeho vkuse a tiež praktickom využití.

Kožené vodítka

Kožené vodítka sú veľmi pevné, odolné a bezpečné. Problém môže nastať, keď pes ťahá a rúčka vodítka nie je komfortne prispôsobená ruke majiteľa. Mať opálenú dlaň od vodítka nie je nič príjemné. Výhodou je ich relatívne nízka hmotnosť a hrúbka. Nevýhodou vyššia cena, napokon ako pri všetkých kožených výrobkoch. Navyše sa vyrábajú väčšinou v dĺžke max.1 meter, čiže pes je dosť obmedzený v pohybe. Toto by som však nebrala ako tragédiu, pretože aj keď ja mám psy rada a nebojím sa ich, veľa ľudí áno. Preto je dobré mať veľkého, silného psa pod kontrolou a aj ostatní ľudia na to dobre reagujú.

Retiazkové vodítka

Retiazkové vodítka sa používajú výhradne na veľké až obrie plemená, pretože sú samo o sebe dosť ťažké. Vyrábajú sa s koženým popruhom na uchytenie.

Ja osobne mám najradšej klasické bavlnené vodítka. Sú dosť krátke, ale zato sa dobre držia, sú odolné a vydržia aj náporu psích zubov. Navyše sú ľahké, okrem zapínania pes ani nevie, že nad ním niečo visí. Môžu sa zatrhnúť, ale nevypárajú sa tak ľahko, čo platí aj o ich napodobenine vo forme nylonových vodítok. Tie sa vyrábajú zväčša ploché, kým bavlnené vodítka zasa guľaté.

Nie je to dávno, čo som veľmi chcela kúpiť vodítko, ktoré bolo zo zvláštneho penového materiálu. Vyrábajú sa z neho aj obojky a postroje. Takéto vodítka sú však dosť drahé, a hlavne nepraktické. Nie sú ohybné, ľahko sa poškodia. Stačí byť neopatrný a zatrhnú sa, čo nevyzerá dobre a vodítko stráca svoju funkčnosť.

Moje odporúčanie: pri šteniatku si zaobstarajte vodítko najmä pre jeho funkčnosť, parádiť sa môžete, keď vyrastie a nebude všetko hrýzť a ťahať. Zvoľte podľa možnosti dostatočne hrubé vodítko, také, aké znesie pes a jeho telesná konštrukcia.

Vodítka stopovacie a výstavné

Samostatnou kapitolou sú stopovacie avýstavné vodítka. Sú vyrobené špeciálne na účel tomu určený, teda na stopovanie, kde sa používa vodítko 2 až 2,5 metra dlhé a na výstavy. Na tie sa využívajú opäť kožené alebo nylonové vodítka, avšak veľmi tenké. Pes, jeho postavenie, stavba tela musia vyniknúť a hrubé vodítko by mohlo dojem pokaziť. Aj tu platí, že čím jemnejšie, kvalitnejšie vodítko, tým je drahšie.

Psa je potrebné na toto vodítko navykať odmalička. Na začiatok vám na domáci nácvik postačí nylonové, ktorého cena sa pohybuje okolo 3 eur. Na výstavy si neskôr môžete kúpiť krásne, kožené výstavné vodítko.

Stopovacie vodítka sa využívajú aj na nácvik privolania. Sú lepšie ako samonavíjacie, pretože pes po krátkom čase prestane za ním sa ťahajúce vodítko vnímať, necíti nad sebou kontrolu a tým mu lepšie vysvetlíte, čo od neho požadujete. Stačí mu vodítko po neuposlúchnutí príkazu pristúpiť a pritiahnuť ho k sebe.

One Comment

  1. havko.sk píše:
    voditka su mat bit silne a nie male moc velke a preco si kazdi pletie tu istu otazku preco?

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *