psie-zmysly.jpg

Psy majú, takisto ako my, štandardných päť zmyslov: čuch, sluch, zrak, chuť a hmat. V tomto článku si ich viac priblížime, pozdieme sa na to ako ich využívaju v prospech človeka a na na záver si povieme viac a ich šiestom zmysle, ktorý nám často chýba a z psov robí tak príjemných spoločníkov

Čuch

O čuchu psa sa toho popísalo už veľa – vieme koľkonásobne majú psy čuch lepší ako je ten náš, robili sa rôzne štúdie, ale najdôležitejší je fakt, že psy vedia svoj čuch výborne využiť a to najmä v prospech nás, ľudí. Hoci psy majú aj iné orgány a zmysly na vnímanie, prvotne využívajú práve čuch na poznávanie vecí, ľudí, zvierat a na orientáciu. Určite ste si všimli, že hneď ako som svojím psom vyjdete von, prvé, čo urobí je, že niečo očuchá. Túto danosť, schopnosť, nazvite to, ako chcete, začali ľudia využívať už veľmi dávno, najmä pri love – psy ,,vyňuchali“ zver a doviedli lovcov k jej skrýši. Dnes sa psy a ich výnimočná schopnosť využívajú okrem lovenia aj na stopovanie ľudí, či už stratených alebo tých, ktorí sú pre niečo hľadaní.
Tento zmysel psa však vieme aj pekne potrápiť. Stačí čokoľvek, naozaj čokoľvek variť v hrnci na sporáku a psy sú už nastúpení a čakajúci na svoj prídel. Horší variant je ten, kedy čuch psa trápime rôznymi umelými pachmi, voňavkami, osviežovačmi vzduchu a podobne. Preto používajte napríklad na kúpanie psa špeciálne šampóny, ktoré sú citlivé ako k pokožke psa, tak aj k jeho nosu a zbytočne ho nedráždia. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, nenúťte psa ňuchať vaše voňavky, dezodoranty a iné vône. Pre psy to nie je príjemné ako pre nás.

Sluch

Mať taký sluch ako psy…to by bolo, však? Len či by nám to občas aj neliezlo na nervy, počuť každé šuchnutie. Takisto ako čuch, aj sluch majú psy výborne vyvinutý. Pes je taký dobrý strážca najmä vďaka sluchu. Počuje každý krok, dych, každý pohyb. A náležite to ohlási. Je prirodzenosť psa, že to, čo zachytí jeho sluch, podá ďalej tým, že zašteká. Okrem sluchu sa na stráženie využíva aj iná, zaujímavá vlastnosť psa a to je chránenie si teritória. Kombinácia týchto dvoch predností robí zo psa neoceniteľného pomocníka človeka.

Pri výcviku sa psy riadia najmä sluchom, preto nie je potrebné, aby sa pes na nás pri povely pozeral, i keď je to vyžadované ba žiaduce. Pri niektorých cvičeniach, napr. keď psa obchádzame alebo mu cúvame za chrbtom, nemôže sa na nás pozerať a vtedy sa riadi sluchom.

Existujú však aj psy, ktorým bol tento zmysel odopretý, a narodia sa hluché. Kedysi sa takéto psy, žiaľ, utrácali hneď, ako sa prišlo na ich ,,nedostatok“. V dnešnej dobe sa majiteľ, ktorý má trochu citu, snaží takéhoto psíka umiestniť do rodiny, kde jeho hluchota vadiť nebude. Prípadne si sám psa nechá. Výcvik hluchého psa je možný a odvážim sa tvrdiť, že nie je o nič ťažší ako ten s ,,normálnym“ psom. Hluchý pes totiž podvedome na majiteľa sústavne pozerá, snaží sa o očný kontakt, je vnímavejší na výraz tváre a reč nášho tela. Aj zdravé psy sa učia aj na posunky, nielen na hlasové povely a teda u tých hluchých sa len vynechá hlas. Samozrejme sú niektoré cviky ťažšie a niektoré absolútne nemožné, ale bežné povely sa naučiť dajú. Výhodou hluchých psíkov je to, že sa svojho majiteľa držia, neodbehujú, sledujú si ho, vyslovene na ňom visia pohľadom, pretože sú si vedomí svojej závislosti na ňom.

Zrak

Tento zmysel už psy nemajú tak vyvinutý, vidia čiernobielo a rozoznávajú ešte odtiene šedej. To im však stačí. Zrak nie je tak dôležitý pre ich život, preto sa aj vedia lepšie bez neho zaobísť, keď je to potrebné. Orientujú sa najmä sluchom a čuchom, zrak je až za nimi. Slepé psy takisto ako hluché boli utrácané, a pritom sa životu vedia prispôsobiť ešte lepšie ako tie hluché. Zrak pre nich nie je životne dôležitý, učia sa orientovať v priestore podľa zvukov, pachov, hmatu. Určite sa prihodia aj drobné nepríjemnosti ako nárazy do nejakých predmetov, prípadne sa majitelia boja, aby pes niekam nespadol, ale úprimne – videla som toľko zdravých psov so všetkými zmyslami v poriadku, ako spadli do nejakej diery, alebo ako narazili do priesvitnej steny, dverí a tak ďalej, že toto riziko je zanedbateľné. Je pochopiteľné, že slepého psíka nebudeme učiť pomocou posunkov, tu naopak je dôležitý náš hlas a to, aby sme psíkovi ukázali, čo od neho požadujeme napríklad tlakom (povel sadni, ľahni atď.). Psy však, na rozdiel od ľudí, vedia tento handicap ,,stráviť“, vyrovnať sa s ním.

Chuť

Chuť je len ,,prídavný“ zmysel psa, pre jeho život podstatný len pokiaľ ho naučíme rozoznávať to, čo žrať nemá a to, čo žrať môže. Výraznejší vplyv na jeho život chuť nemá. Psy nie sú ako my, a chutí im aj to, čo my považujeme, no, mierne povedané, za nechutné. Preto musíme psa naučiť, aby nezožral všetko, čo mu príde do cesty, všetko, čo nájde pri svojich cestách pri prechádzke. Môže mu to zachrániť život, pretože nie každý ma psy rád a nie každý je natoľko rozumný, aby psom dal pokoj, keď ich už rád nemá. Nájdu sa ľudia, záškodníci, ktorí môžu chcieť vám a vášmu psovi za každú cenu ublížiť a podstrčia na trase prechádzky otrávené jedlo. Nikdy som nevidela a ani nechcem vidieť, ako musí trpieť taký psík, kým umrie a jeho majiteľ takisto. Stačí mi tá predstava. Tiež si pes môže pomýliť otravu na potkany s pochúťkou a ani to nie je príjemné, ani bezpečné. Psy jednoducho nerozoznajú to, čo žrať môžu a to, čo nesmú. Musíme ich to naučiť.

Hmat

Pod pojmom hmat u psa rozumieme to, čo pes zachytí svojimi citlivými labkami. Orientuje sa síce inými zmyslami, ale takisto hmatom, pokiaľ mu niektorý z nich, napríklad zrak, chýba. Vtedy je hmat veľmi potrebný, pomáha si ním v orientácii priestorom. Labky má pes veľmi citlivé, najmä na chlad, preto je potrebné mu ich v zimnom období chrániť.

Niečo navrch – Šiesty zmysel psa

Okrem sluchu a čuchu je toto ďalší zmysel, ktorý pes má a máme ho aj my, len ho nevieme počúvať a využívať. A túto schopnosť môžeme psom ticho závidieť. Ako sa u psov prejavuje schopnosť šiesteho zmyslu? Všimli ste si, že niekedy pes pobehuje ako splašený bez očividnej príčiny, počuli ste o psoch, ktorí zavýjali, keď im umrel pán? Túlil sa vám pes, keď ste boli smutní, hoci nikto iný si to nevšimol? Psy jednoducho niektoré veci vycítia. Bez toho, aby ste im čokoľvek povedali, dali príkaz, ukázali svoju náladu. Psy vycítia váš strach, radosť, smútok, lásku. Toto je šiesty zmysel. Niekedy psovi nemusíte dať žiaden príkaz a vycíti, čo má urobiť. Takisto napríklad pes nemusí byť extra cvičený na to, aby vás chránil v prípade potreby, pretože vycíti, že vám chce niekto ublížiť.
Určite poznáte aj známe ,,porekadlo“, že pes pozná dobrého človeka. Ja sama som sa o tom presvedčila. Psy tiež vedia, kto ich má rád a kto nie.

Jednej z mojich kamarátok – psíčkarov sa stalo, že mala dvoch psov naraz, jedného starého a mladú sučku – šteniatko, a keď ten starší psík umrel, šteniatko skučalo pri dverách domu, vyslovene zavýjalo. A pritom na seba žiarlili, ale v tejto situácii sa prejavil šiesty zmysel a pudy, žiarlivosť šla bokom. Bola smutná. To je naše pomenovanie, ale keďže psy nemajú pocity ako my, nazývame to šiestym zmyslom.

Psy sú tvory úžasné, so všitými svojim zmyslami. Sú našimi pomocníkmi, preto by sme si ich mali vážiť, byť k nim láskaví, spravodliví a dobrí – oni si to zaslúžia.