Reakcie
Zobrazuje sa 7 príspevkov - 1 až 7 (z celkového počtu 7 )
- Príspevky
- Ahojte, Polo je u nás zajtra týždeň. Je neskutočný. Vidno, že mu niekto veľmi ublížil a o to viac si to teraz užíva. Minulý víkend, keby mohol hovoriť, tak by to bolo: “Urobím všetko, len si ma nechajte!” Bolo to na ňom normálne vidieť. Mňa si vybral ako svojho vodcu svorky. Asi vie, že som ho veľmi chcela a medzi nami preskočila iskra. Nepohne sa odo mňa ani na chvíľu. Keď idem do roboty, má v pelechu moje tričko. Ani sekundu neľutujem, že sme si ho zobrali.Prajem mu dlhý a šťastný život a ja pre to urobím všetko.Ahojte, neskutočne sa na psíčka Pola tešíme. Od radosti nespia už nielen moje deti, ale aj ja s manželom.Od nedele naša rodina ožila a bude to od piatku ešte veselšie.
Môj 4-ročný syn už dnes v škôlke vyhlásil, že psíčka už teraz ľúbi, lebo ho za seba poslal Kenny z nebíčka.Ahojte, v nedeľu sme si boli v útulku vybrať nového člena rodiny. Havko k nám príde v piatok. Veľmi sa tešíme.Podarilo sa mi spojiť so psou psychologičkou. Tá toto ničenie pomenovala presným názvom. Bolo mi vysvetlené, že náš psík má konečne v živote pocit bezpečia a rodiny a preto sa bojí, aby to nestratil. Chce mať prehľad o situácii a mať nás pod dohľadom. Bol týraný ako šteňa fyzicky, neskôr v adoptívnej rodine, ktorá ho po niekoľkých týždňoch vrátila do útulku, psychicky. Staráme sa oňho maximálne, každý deň má dlhé prechádzky, nie je celý deň sám a zavretý. Len sa bojí a práve na mňa sa veľmi naviazal.Ešte jedna poznámka, tento psík nie je náš prvý. Tri týždne pre jeho príchodom nám umrel psíček, ktorého sme mali 13 rokov!!! Ja teda nie som psíčkár, ktorý si berie psa ako hračku alebo niečo podobné.Psíkovi sa maximálne venujem celá rodina. Stretla som sa s ľuďmi z útulku a jeho veterinárkou a všetci sa vyjadrili, že ho nespoznávajú, aký je šťastný.
Nielen šteňatá majú dostať šancu, ale aj dospelý pes, ktorý bol navyše týraný a veľa si vytrpel.Polo má hračky, ale nemá o ne záujem. Stretla som sa aj s jednou slečnou z útulku. Aj ona povedala, že mnohí psíkovia z útulku nie sú naučení na hračky a ani sa nenaučia. On povystrája počas prvej hodiny samoty. Chodí k nemu môj otec, takže nie je na tom tak, že je úplne sám, až pokiaľ neprídeme domov. Otec má ale 75 rokov a tak si Polo musí zvyknúť byť aj sám. Nemôžem sa na ďalších 14 rokov spoliehať na spoločnosť pre Pola. Dcéra tiež dochádza dvakrát do týždňa už pred dvanástou domov.
Zobrazuje sa 7 príspevkov - 1 až 7 (z celkového počtu 7 )
