Reakcie
- Príspevky
- Ja mám 5-ročného Cavaliera King Spaniela a od nejakeho casu sa zacal báť vlastného tieňa…Zistila som to v kúpelke po vecernej prechádzke.Mám tam bodovky a oni hádzu taký trojitý tieň…no a on sa na povel môžeš-volno, nepohol z uteráka…Stuhne a len kuka na ten tieň.Skúšala som robiť rukou “druhý” tieň a pritom to chváliť, že to je v pohode, že je šikovný a ťapkal som ho po chrbáte…Myslím, že postupne chápe, že to je hra, ale istý si celkom neni…Ale už aspoň netuhne strachom, len sa vždy tak pozrie na mňa, že ako či to je ešte stále v pohode…ja sa len zasmejem a prikývnem a pochválim ho…Zoberte ju do parku, ked bude teplo…sadnite si do travy, nech vam sedi na rukach…
Ked pochopi, ze sa nikde dalej nejde, mozno sama zatuzi objavovat svet vo Vasej blízkosti…Máme v rodine bigla…do 4 rokov niečo strašné…potreboval vela venovania…teraz ma 6 a nieto trpezlivejsieho psa / ked na nom synovec”jazdi”/…Čítam všetko, čo sa dá okolo tejto problematiky…pán a pes…Kto je vodca?Nie som prirodzený vodca a môj pes a… obávam sa že aj moje dieťa to veľmi dobre vedia…a podľa toho sa aj správajú.Milujem ich a chcem pre nich to najlepšie na svete.
Na oplátku si ONI robia čo chcú.Tak sa teraz aspoň snažím stať sa vodcom pre nášho psa! Desiaty deň sa fakt snažím hovoriť povely len raz…trvať na nich…
Po trošičke sa to podvoľuje….keĎ hafan ťahá, zastavím sa, ON sa obzrie, že akože čo zdržuješ…keď povolí, ideme ďalej.Von nejdeme, kým si kľudne nesadne pri dvere – v sobotu to trvalo vyše pol hodiny, ale nakoniec si sadol…Hrám sa s ním, až keď ja chcem, nie keď On mi hodí macíka ku nohám….Neviem, možno som Vám dala pár tipov…
Náš Hugo mal takéto pokusy ako šteniatko…ale pomohlo, keď sme ho rázne vždy prerušili, povedali Fuj! a následne sme ho nasmerovali na nejakú inú aktivitu…proste mu prerušiť “niť myšlienok”…ak sa chápeme! Je to “malý chlap” a chlapi nevedia robiť dve veci naraz…:-)))Mám kamarátku , ktorá ma yorka a strihá ho pravidelne…je na to zvyknutý a lahsie sa udržuje
Ja mám Cavaliera, ktoré sa nestrihajú, ale ja ho veru pred letom vzdy strihám a vyzera ze mu to vyhovuje…hocikedy sa dá okupat a rychlejsie uschne a nepusta tak vela chlpkyMôže mať infekciu močových ciest, treba zájsť za veterinárom. Pokiaľ to už doma nerobil, a začal, môžu to byť zdravotné problémy…Alebo ak sa niečo zmenilo medzi “Vami”…niekedy tak na seba upozorňujú…
Tá trocha neistoty, ktorú si donesú z “výletu” je len a len dobrá!! Keď sú si istí svojím pohodlým, prestanú si to vážiť…Myslím… Podľa môjho súdim…No a potom to zvítanie…tá radosť..tie endorfíny..Mňam.
Presne viem o čom hovoríš, môj Hugo miluje ležať na stole, na ktorom šijem…sedí si na svojej deke tak blízo, že sa mi papuľou dotýka ruky a sleduje ihlu ako chodí hore-dole…ALE niekedy šijem niečo jemné, alebo biele a nechcem ho tam…to je chodenia okolo a fučania…sem tam brechne v takej vyššej tónine…ale keď nepoľavím a neobrátim sa k nemu, o chvíľu prestane a zvali sa do svojho pelechu na okne a sleduje ulicu….
Treba byť len pevní…láska-neláska je to pes a musí mať pravidlá !Môj Cavalier miluje “terorizovať” rodinu hladnými očami…Najzraniteľnejšie ohnivko v rodinnej reťazi je môj otec, ktorý je po mozgových príhodách a nedá sa mu vysvetliť, že existuje ľudské “žrádlo” a psie žrádlo.
Takže keď si otec sadne k jedlu, na jednom stehne má opretú hlavu sestrinho bígla a na druhom stehne môjho Cavaliera…veľa sa nenaje…Ja som sa obrnila a naozaj to funguje.Začala som tak, že som vlastným telom “odtlačila” Cavaliera mimo zónu ľudského žrádla…Asi po tridsiatom pokuse asi pochopil…
Teraz stačí, že mu poviem:”Nie miláčik…toto nie je pre psíka..” a odchádza.
Veľa zdaru a trénovať, trénovať, trénovať…
Ďakujem Charlene…ktovie, možno raz Vás budem potrebovať…Ale ste troch ďaleko, my sme zo stredného Slovenska…Strážim dve čivavy 10 dní / rodina im odišla na Dovolenku /, bolo to také náhle a chcú aby som povedala čo za to…ja nechcem nikoho zdierať, ale fakt netuším, koľko si tak “opatrovatelia” pýtajú, aby som sa neprecenila, ale ani nepodcenila…chichichi…
