pes ma hlavu nabok, je neschopny chodze a vracia-vestibularny syndrom

[pes rexo tull]

Vestibulárny syndróm príznaky:
-pes začne vracať
-je neschopný chôdze
-padá do jednej strany
-má vykrútenú hlavu do jednej strany
-pri chôdzi pôsobí “opitím” dojmom
-oči mu behajú nekontrolovateľne buď hore-dole alebo doprava a doľava- prípadne kombinovane
-ľahko je tieto príznaky zameniť s mŕtvicou a pes je zbytočne utratení. Vestibulárny syndróm odzneje do 48 hodín (pes prestane vracať ale problem s rovnováhou ostávajú). Posledné príznaky odznejú v priebehu týždňa max. mesiaca

Tento príspevok píšem na základe svojej skúsenosti s Vestibulárnym syndrómom u svojho staršieho psa (14,5 r.). Kedže sa jedná o dosť hrozivý stav u psa a na internete o tejto chorobe nie je veľa informácií, chcem stručne popísať moju skúsenosť s touto chorobou. Ak môj príspevok dokáže zachrániť aspoň jedneho psa tak viem že malo zmysel sadnúť si za počítač a spísať moju skúsenosť. Tiež to robím aj preto že som vdačný za to že sa môj psík ešte vrátil a môžme si ešte spolu užiť jeho posledné chvíle.

Večer pred chorobou: psík bol ako vždy na večernej prechádzke po ktorej sa najedol a išiel si ľahnúť. Nič nenasvedčovalo tomu žeby sa jeho stav mal zhoršiť. Odišiel som do práce na nočnú smenu s tým že ráno pôjdeme ako stále na prechádzku

Ďeň 1: ráno o 6:00 mi zvoní telefón. Žena mi oznámila že psík povracal celý byt a leži zvláštne vykrútený do jednej strany a nemôže sa postaviť. Kedže to je starý pes a posledné dva roky veľmi ťažko chodí – pomyslel som si že prišiel jeho koniec.
Keď som prišiel domov našiel som psa ležať v zvláštnej polohe. Keď som sa ho snažil postaviť okamžite sa zvalil na zem. Pôsobil ako keby je omámený a nevie udržať rovnováhu. Okrem toho mal tiež vykrutenú hlavu do boku. Do tej strany do ktorej padal, ale to som si všimol neskôr. Okrem toho mal neprítomný pohľad, vyplazený jazyk a čo bolo zvláštne jeho oči kmitali hore dole a do strán. Bol na neho žalostný pohľad. Pomyslel som si že sa jedná o mozgovú mŕtvicu a že je to jeho koniec. Zavolal som veterinára ktorý mohol prísť až za dve hodiny. Tak som si teda k nemu sadol a proste som sa s ním rozlúčil. Myslel som si že keď príde veterinár tak vykoná eutanáziu.
Keď dorazil veterinár skonštatoval že sa pravdepodobne jedná o mŕtvicu ale že mu treba ešte dať šancu. Dostal nejaké injekcie a ak by sa jeho stav nezlepšil tak mám zavolať a veterinár by ukončil jeho život.
Psíkovy som teda urobil provizórny pelech. Kúpil som podložky pre ležiacich pacientoch kde som ho uložil a kde vykonával potrebu, kedže von nedokázal ísť – nedokázal chodiť- padal do jednej strany. Dal som mu napiť a nechal ho spať. Sadol som si za počítač a skúsil som sa dopátrať k nejakým informáciám. Keď som zadal do vyhladávača že psík má hlavu na bok a padá – dostal som sa k článkom ktoré presne popisovali stav môjho psa – hlava na bok, kmitanie očí, vracanie, neschopnosť chodiť a udržať rovnováhu. Tejto chorobe sa vraví Vestibulárny syndróm a postihuje hlavne starších psov. Dochádza k narušeniu rovnovážneho systému u psa ktorý je preto neschopný chôze a padá. A čo bolo najdôležitejšie všade sa písalo že táto choroba sama od seba odznie v priebehu 24 až 48 hodín a nezanechává žiadne následky a ani sa nevracia. Táto posledná informácia mi dodala obrovskú nádej aj keď do ďaľšieho dňa u môjho psa nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Pes stále spal. Vracať už síce prestal ale zato vyzeral veľmi zle. Keby sa nedopátram k informácii že táto choroba sama odíde a nezanechá následky asi by som ho dal utratiť čo však bola príšerná predstava kedže som s ním prežil tretinu svojho života. V noci keď som mu dal vodu sa ešte posledný krát povracal

Deň 2: Celý deň sa nič nezmenilo. Pes väčšinu dňa prespal. Bolo nevyhnutné mu dávať vodu. Veľmi tažko sa mu pilo preto som mu vodu striekal injekčnou striekačkou do úst. Inak to nešlo. Nebol schopný sám piť. Večer som mu uvaril kuracie prsia a skúsil som mu dať žrať. Neveril som že bude mať záujem ale keď zbadal mäso ihneď otvoril ústa aby som mu dal. Pri tom stále ležal. Dal som mu pár súst a takto som ho po troške kŕmil asi každé dve hodiny. Večer bolo vidieť že sa mu trošku vrátila sila. Ale len trochu. Sem tam zdvihol hlavu a to bolo všetko

Deň 3: Keď som sa ráno zobudil dúfal som že sa psík sám postaví a bude už chodiť. Ubehlo už spomínaných 48 hodín počas ktorých by táto choroba mala odísť. Bol som veľmi nervózny lebol som vedel že ak sa nepostavú budem ho musieť utratiť. Prišiel som teda k nemu a snažil sa ho postaviť. Ihneď padol do strany a viac sa nepostavil. Bolo to hrozné sklamanie. Všetká moja nádej na jeho uzdravenie sa rozplynula.
Vonku konečne začalo babie leto. Vzal som ho na ruky a zniesol po schodoch dole pred činžiak kde som ho položil na trávu aby sa trošku nadýchal čerstvého vzduchu a tiež som si myslel že keď bude vonku tak sa bude snažiť chodiť. Ale nebolo to tak. Pes ležal takmer ako mŕtvy na zemi. Slnko mu rozžiarilo srsť….Zobral som ho znovu na ruky a odniesol domov. Keď som ho niesol bol ako mŕtvy. Nohy mu vyseli a bol úplne bez života. Bol to strašný pohľad. Povedal som si že mu dám ešte jeden deň a potom zavolám veterinára aby ukončil jeho trápenie.
Čo však bolo zaujímavé pes akokeby netrpel žiadnymi bolesťami. Žral aj pil vodu len nevedel pri chôdzi udržať rovnováhu a padal. To mi bolo podozrivé.
Večer sa však situáci zhoršila. Pes sa zobudil a už nechcel spať. Hrozne dychčal a veľmi zvláštne ležal. Bolo očividné že mu niečo je. Ten pohľad na neho ako sa trápil bol príšerný. Nevedel som mu nijako pomôcť. Bola asi pol noc a keby sa ocitne v takomto stave v priebehu dňa asi by som to nevydržal a dal ho utratiť. Bolo viac než jasné že sa veľmi trápi. Po asi 4 hodinách od vyčerpania zaspal.

Deň 4: Ráno som sa prebudil s tým že toto bude jeho posledný deň. Vstal som a išiel som mu vymeniť pelech pretože bol celý preštatí. Zodvihol som ho a preložil vedla do izby. Keď som ho išiel položiť tak si zrazu neľahol ale ostal stáť na štyroch nohách. Nechcelo sa mi tomu veriť. Síce ledva stál a bolo vidieť že je to pre neho strašne namáhavé ale stál a to bol obrovský pokrok. Ihneď som s ním išiel von. Vonku začal opatrne chodiť. Stále ešte padal ale už dokázal prejsť pár krokov a aj sa sám vycikal a vykonal potrebu. Keď som si spomenul na to že v noci som ho chcel dať utratiť zamrazilo ma. Od tohto rána sa začalo všetko zlepšovať. Psík robil veľmi pomalé pokroky. Aj keď stále padal a bol veľmi zvláštne vykrútení do jednej strany – dokázal však chodiť. Trvalo ešte asi 5 dní pokiaľ všetky tieto príznaky odzneli. Dnes po mesiaci je pes ako pred tým. Akokeby sa nič nestalo. Jeto až neuveriteľné pretože som sa s ním rozlúčil a on sa ešte vrátil. Dnes som vdačný za káždý jedeň deň ktorý spolu ešte strávime.
Týmto príspevkom chcem dať nádej aj niekomu kto prežíva niečo podobné a hlada na internete nadej. Verím že po prečítaní tohto príspevku Vám to dá nádej na uzdravenie Vášho psa. Aj keď príznaky vyzerajú byť hrozivo-treba vydržať a dať psovi šancu. Pokial sa jedná o Vestibulárny syndróm tak tento odíde sám od seba. Treba však psovy dávať žrať a piť a to doslova “z ruky”. Takže pozor na to. Ak Vám záleži na svojom psovy dajte mu šancu a nenechajte ho zbytočne utratiť!!!!

[Autor]

Príspevky