- This topic has 3 hlasy and 11 odpovedí.
Zobrazuje sa 12 príspevkov - 1 až 12 (z celkového počtu 12 )
- Príspevky
- Píšem za svojho priateľa, on by to teraz ani nedokázal, už polroka sa trápi celá rodina s ich miláčikom, ktorý zomiera, už nadišiel verdikt veterinára že je to rakovina a psíka bude treba utratiť. Ja sama som tu za neho písala aj dosiaľ ale žiaľ nenašlo sa pre neho žiadne riešenie, všeličo sa vyskúšalo, kým sme si neboli istí čo vlastne psíček má. Škoda drobca nemá ešte ani 5 rôčkov a už pôjde do psieho raja. Ja sama som to prežila so svojim predchádzajúcim psíkom nemal ešte 10 rokov aj tak sa mi zdalo že veľmi mladý musel ísť tam, odkiaľ už nieto cesty späť.Po jeho smrti som mala dlho depresie, nevedela spať, stále som v noci načúvala, ako keby som počula jeho krôčky v dome. Ja som si ho pochovala doma v záhrade kedže bývam v rodinnom dome, ale môj priateľ býva v paneláku a psie cintoríny v blízkom okolí nie sú. Morbidná téma – ťažko sa toto rozoberá do detailov ale existuje!Katarina viete ho dat spalit a popol Vam poslu v urnicke. Myslim ze to robi http://www.kremaciazvierat.sk alebo nieco take, treba pohladat. Je mi to luto, moji rodicia sa tiez museli rozhodnut ci nechat trapit ich pudlicu 14,5 rocnu alebo zvolit eutanaziu, tak ju nechali odist za duhovy most 24.10.2011.Aspoň si požila krásnych 14 a pol roka, síce je to ľúto vždy a v každom veku keď psík odíde, zase musíme byť realistický, oni majú svoj určitý vek koľko dožívajú, podobne ako ľudia.Vôbec si neviem predstaviť a ani si nikdy nechcem predstavovať situáciu pri ktorej by som musela dať svojho psíka utratiť. I keď je fakt, že keby som ho videla denno denne trpieť, tak by som sa obviňovala, že trpí kvôli tomu, lebo ja mu to týmto neuľahčujem. Psíka by som dala utratiť až keby ozaj trpel a nedalo by sa mu nikdy nijako pomôcť, ale keby bol prípad, že by sa dalo, ale stálo by to veľmi veľa peňazí, tak si radšej zoberiem pôžičku, ako ho poslať do neba 🙁To by asi urobil každý, aj ja že by som si aj požičala ale kým je nádej ho dám vyliečiť aj môj priateľ urobil pre neho čo mohol ale keď už mu veterinár povedal že je to rakovina a ani operácia by nepomohla tak sú nad ťažkým rozhodnutím, kým netrpí ho opatrujú ak bude trpieť plakať iné im už neostáva, len eutanázia…, toto sa mi ťažko aj píše.Ďakujem Ti Wendy za tip ako pochovať zvieratko, príležitostne to prepošlem priateľovi ale teraz ešte nie, aj tak je v zlom psychickom stave a psíček ešte žije. Keď sám začne s otázkou ako ho pochovať mu to jemne navrhnem že ak má záujem a silu to prečítať mu to prepošlem. Neodvážim sa ho ani spýtať kedy a ako…, čakám, kým sám začne. On ešte dúfa v zázrak a modlí sa za neho, no ja im prajem aby sa stal ten zázrak…Katarina bolo by dobre mozno navrhnut mu ze takto mu len dopomoze odist dostojne a bez bolesti, ako ked sa ma trapit. Ja viem ze je to bolestne a tazke rozhodnutie, ale mozno potrebuje povzbudit ze je to dobre rozhodnutie kvoli tomu, aby sa psik netrapil. Je mlady este, zial, ale aj taketo nestastne osudy nas stretvaju v zivote a su to velmi tazke skusky zivotom pri ktorych sa musime niekedy rozhodnut v dobro niekoho ineho aj ked takouto cestou.Wendy1, viem, že to myslíš dobre aj on to vie, a aj ja som už takto prežila stratu môjho predchádzajúceho psíka, len to rozhodnutie je veľmi ťažké, on sa mi už 2 dni neukazuje na počítači, ale viem od jeho dcérky že sa na dnes rozhodli ho dať utratiť asi celú Nedeľu okolo toho polemizovali a preplakali Nedeľu, ja som jej aj odpísala, že sa rozhodli správne, aspoň sa už psíček nebude trápiť a oni tiež celá rodina pohľadom na chradnúceho miláčika všetcia psychicky trpeli. Samozrejme aj po eutanázii to ešte bude dlho bolieť. Moje povzbudivé slová sú teraz pre nich veľmi slabá útecha aj moja úprimná sústrasť, musia sa cez to dostať. Bála som sa už o svojho priateľa už mesiace nespáva dobre a často ho bolí hlava, dúfam, nedostane z toho infarkt, lebo má už aj on svoje roky, teraz sa bojím aj o neho.Predvčerom ho dali utratiť odvtedy sa ani na počítači neukáže iba od dcérky viem, že veľmi trpí a dal ma len pozdraviť, ale teraz mu nie je do reči. To chápem- poslal mi len takú vetu od dcérky, bárs by som nikdy nemusela zažiť to čo oni teraz prežívajú, asi pozabudol že ja som toto už prežila pred troma rokmi s mojim predchádzajúcim psíčkom, ale rozumiem mu, človek od veľkej bolesti pozabudne na iné skutočnosti a nezazlievam mu to. Aj ja som sa vtedy hnevala na celý svet keď mi umrel psík.Ďakujem za spoluúčasť v našom smútku, ešte sa môjmu priateľovi pokazil aj počítač, jedno nešťastie po druhom, nie nadarmo sa vraví, nešťastie nikdy nechodí samo, nie sú na tom teraz finančne najlepšie, takže na nový nemá, pláta to ako vie starými súčiastkami a zatiaľ mi odkazuje len po dcére z jej počítača.Ale pozvala som ich k sebe, aby trocha pookriali, tešíme sa na stretnutie aj keď nás momentálne spája smutná téma ale musíme sa cez to dostať.
Zobrazuje sa 12 príspevkov - 1 až 12 (z celkového počtu 12 )
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
