slepecky-pes.png

Výcviková škola pre vodiacich psov (VŠVP) realizuje špeciálny výcvik psov, potrebný k vodeniu zrakovo postihnutých ľudí. Škola pracuje ako súčasť Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. VŠVP je zatiaľ jedinou organizáciou na Slovensku, ktorá je členom Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov (IGDF).

V roku 2000 VŠVP získala od IGDF akreditáciu svojej činnosti. Zároveň získala VŠVP na Slovensku akreditáciu pre vzdelávacie aktivity: Vrámci Slovenskej republiky je školiacim pracoviskom v danej problematike.

Vodiaci pes

Vodiaci pes je v každej krajine právom obdivované zviera, ktoré poskytuje pomoc zrakovo postihnutému človeku v oblasti mobility.
Bruce Johnston, odborník v problematike výcviku vodiacich psov vo svojej publikácii uviedol:

„Viesť nevidiacu osobu, je možno najnáročnejšia práca, akú ľudský tvor vyžaduje od akéhokoľvek zvieraťa“

Táto veta v žiadnom prípade neznižuje náročnosť práce psov s iným typom špeciálneho výcviku. Náročnosť práce vodiaceho psa nie je v samotnom výkone, ktorý je navonok pozorovateľný,  ale v jej podstate.

Psi, ktorí sú vybraní pre akýkoľvek typ špeciálneho výcviku, sú vyberaní cielene, pretože majú na požadovanú činnosť určité vlohy, či  dokonca talent, ktorý sa tréningom rozvíja až na požadovanú, alebo aspoň dosiahnuteľnú úroveň. Napríklad poľovné psi rozvíjajú tréningom svoje prirodzené  inštinkty lovca, služobná kynológia využíva čuchové, či obranné vlohy psa a tieto rozvíja do požadovanej formy, pri tréningu signálneho psa je dôležitá jeho silná väzba na človeka a rozvíja sa jeho ochota komunikovať s človekom a sprostredkovávať mu informácie z okolia, základom práce asistenčného  psa je kontaktnosť a ochota aportovať, vodný záchranár má dispozície výborného plavca a takto by som mohla pokračovať. Každá táto práca v prospech ľudí, využíva určité prirodzené danosti psa.

U vodiaceho psa tomu tak nie je. Bohužiaľ neexistujú žiadne prirodzené vlohy pre vodenie zrakovo postihnutých ľudí. Práca vodiaceho psa je neprirodzená a zároveň komplexná úloha. Celý priebeh výcviku je zameraný tak, aby bola so strany psa pochopená úloha, ktorú má na konci výcviku zvládnuť a to pri všetkých obmedzeniach, s ktorými sa musí vysporiadať.

Tieto obmedzenia sú pre psa do určitej miery demotivujúce a kladú veľké nároky  na jeho psychiku. Je preto veľmi dôležité, zabezpečiť počas výchovy budúceho vodiaceho psa, jeho výcviku a celého jeho pracovného života vyváženosť vo všetkých oblastiach.

Výcvik nie je všetko

Veľmi často sa stretávame s obdivom ľudí nad tým, čo vodiaci pes dokáže, ako pokojne sa správa a aký je, jednoducho povedané, múdry. My všetci, ktorí tvoríme kolektív výcvikovej školy, vidíme hlbšie za ten obdivný pohľad a vieme, že ani ten najlepší výcvik nebude iba sám o sebe úspechom a nevytvorí dobrého vodiaceho psa o akom má každý z používateľov vodiacich psov určitú predstavu. Najdôležitejšími  kritériami sú:

  • dobrá povaha
  • ochota spolupracovať
  • temperament, ktorý bude zvládnuteľný
  • regeneračná schopnosť pri stresových situáciách
  • schopnosť učiť sa
  • psychická stabilita
  • dobré zdravie

Tieto atribúty by mal spĺňať vodiaci pes pre nevidiacich, čo je jednoznačne viac ako musí spĺňať ktokoľvek z nás, keď sa chce zamestnať.
Zvieratá, ktoré tieto požiadavky spĺňajú nie sú však bežným javom, ale skôr výnimkou. Nákupom šteniat od chovateľov nebolo možné zabezpečiť zvyšovanie kvality psov, keďže išlo vždy o náhodný výber.

Aby sme sa teda dokázali priblížiťk určitému ideálu, bolo nevyhnutné zmeniť náhodný výber, na výber cielený. Takto vznikla potreba vlastných chovov s možnosťou selektovania vhodných dispozícií, potrebných pre výkon práce vodiaceho psa. V našej škole sme s vlastným chovom začali v roku 2007.

Ako to funguje

Pamätáte sa na hodiny biológie venované genetike? Generácie zvierat aj rastlín si odovzdávajú svoje genetické informácie jedna druhej. Sú v nich zakódované všetky nevyhnutné informácie, potrebné na prežitie druhu. A medzi nimi aj specifické vlastnosti. Človek sa rozhodol genetiku využívať vo svoj prospech a výsledky, pozitívne aj tie negatívnejšie, vidíme všade okolo. Takzvanému selektívnemu chovu sa samozrejme nevyhli ani psi, a tak možeme dnes obdivovať čivavu aj bernardína – nie len po fyzickej stránke, ale aj po stránke povahy a vlastností, ktoré plemenám určujú využitie.

Vodiaci pes sa dá nazvať plemenom v plemene. Hoci rasa najčastejšie využívaná ako vodiaci pes – Labrador – disponuje mnohými veľmi vhodnými vlastnosťami pre túto prácu, stále má aj iné vlastnosti, pre ktoré bolo toto plemeno vyšľachtené (poľovanie) a ktoré sa s prácou vodiaceho psa nezhodujú. A tu nastupuje plemeno v plemene – vyberieme tých Labradorov, ktorí majú v sebe niečo navyše a niečo menej, čo z nich robí vynikajúcich vodiacich psov a keď ich budeme dostatočne dlho selektívne chovať, tak sa budeme blížiť k nášmu ideálu

Takže takto to je

Ak oceníme  milého, pokojného a dobre sa správajúceho psíka, vodiaceho aj každého iného, je za úspechom niekoľko činiteľov. Iste viete, že veľa závisí od rasy, temperamentu psa, jeho socializácie, výchovy , výcviku, ale často sa podceňuje to, čo je veľmi dôležité a zároveň  absolútne nemenné a to je jeho genetická výbava. Chcem tým povedať že psík, ktorý je často považovaný  za výborne vycvičeného psíka a je obdivovaný za svoje výkony, je síce naozaj výborne vycvičený psík, ale s takou genetickou výbavou, že bez nej, by nebol taký dobrý výsledok s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec možný.

Autor: Jarmila Viragová, obrázky su ilustračné